Kuchyňa v americkom štýle z rúk profesionálnej dizajnérky

Bola by som nerada, keby to vyznelo ako amatérska napodobenina myšlienok pána Kerouacka, ale už na strednej ma Amerika a jej legendárne „on the road“ neodolateľne priťahovali. Sotva som sa prehupla cez vek dospelých a zarobila dajaké peniaze na cestu, zbalila som sa a nebolo sily, ktorá by ma zastavila. Sorry, boli sme dve a priatelili sa od chvíle, keď sme spontánne hodili naše bábiky do potoka so slovami, šťastnú cestu… Dostali sme vtedy na zadok, dva dni zaracha, ale myšlienky poznať, aké je to inde, sme sa nevzdali.

Prvé dni v Štátoch boli…

Prvé dni v Štátoch boli pre nás obe poriadnou zaberačkou. Hľadali sme v tom novom svete najprv seba, potom prácu a s ňou aj bývanie. Nič jednoduché, ale v tom veku a na tom mieste vlastne skvelé. Po pár mesiacoch strávených vedľa kopy riadov v newyorskej reštaurácii, nás mladá americká študentka ukecala a všetky tri sme vyrazili do New Orleans. A toto šarmatné, skôr európske mesto Nového sveta sa na dva roky stalo mojim druhým domovom.

Ako sa hovorí, mali sme viac šťastia ako rozumu. Tá dobrosrdečná americká študentka nám sprostredkovala prácu vo firme. Vo firme, ktorá sa venovala sociálnym službám, a tak pre nás skončila éra reštauračných riadov a popraskaných dlaní. No po pár mesiacoch musela moja priateľka cestovať domov, keďže ju potrebovala jej vlastná rodina. Ostala som teda v New Orleans, či v Paríži juhu, celkom sama. Nie, neroztriasli sa mi kolená, ani ma neprevalcovala nostalgia. Bola to výzva a moja dobrodružná povaha ju prijala.

Návrh a realizácia interiéru, byt Bratislava

Nakoniec sa ukázalo…

Nakoniec sa ukázalo, že všetko zlé je na niečo dobré. Ako nadšená opatrovkyňa som totiž začala pracovať pre dvojicu starších manželov v ich typicky južanskom dome. Sprvu ma to dosť zmáhalo – jazykovo, kulúrne, fyzicky, ale najmä emočne. O niekoľko mesiacov ma však už celá štvrť aj moji chránenci vzali za svoju a mne sa zdalo, že tu žijem od malička. Zvládala som jazykové nástrahy, spoznala rytmus ľudí okolo seba, dokázala odhadnúť, čo sa čaká a čo treba radšej odmietnuť.

Pochopiteľne, že New Orleans – s hrdosťou a láskou nazývaný tiež Big Easy – neboli len povinnosti, opatera a denný rozvrh od-do. Vďaka tolerancii a veľkodušnosti mojich milých zamestnávateľov som po čase získala jedinečné možnosti precítiť a spoznávať toto mesto nielen ako turistka, ale ako takmer jedna z jeho obyvateliek. A tak som sa s niekoľkými mladými vrstovníkmi dostala na miesta, kde má New Orleans svoje južanské, ale tiež európske, či skôr francúzske korene.    

Vďaka mojim domácim sprievodcom som spoznávala miesta, kam radový turista zablúdiť veľmi nemôže. A verte mi, že to naozaj stálo za to. Napríklad taká Francúzska štvrť, čiže French Quarter. Iste, marketingová a katalógová atraktivita z tohoto miesta doslova sršia a po jej uliciach sa vám pod nohy pletú desiatky a stovky turistov. No sadnúť si do predraženého baru alebo preplnenej reštiky kdesi na Bourbon Street dokáže takmer každý, vlastne ozaj každý. Ako sa zvykne hovorí – za veľa peňazí, málo originálu.

Mne sa ale toto magické…

Mne sa ale toto magické americké mesto otváralo z celkom inej, menej známej perspektívy. Sedieť v džezovom bare Maison Bourbon priamo na Saint Peter Street s pár dobrými priateľmi, ponárať sa do jeho veľkých a pohodlných kresiel, sŕkať kvalitný a chladený bourbon a počúvať džezovú klasiku z prvej ruky, to je zážitok, ktorý vám žiadna, ani tá najlepšia cestovka sveta neposkytne.

Alebo také raňajky uprostred jarných dní v kaviarni Envie na konci ulice Decatur. Predstavte si, že miestnych obyvateľov štvrte čašníčky oslovujú zásadne krstným menom a na nič sa ich už ani nepýtajú, lebo presne vedia, čo si ráno v kaviarni dajú. Atmosféra a pocity, ktoré sa takmer ani nedajú presne popísať. Musíte to proste zažiť, pričom vám na samom konci ostáva len ticho závidieť, lebo vám sa niečo také, sotva kedy stane.

Často sme s partiou zablúdili aj do štvrti Warehouse Art District, ktorú znalci prirovnávajú k svetoznámej, umeleckej newyorskej štvrti Soho. Nájdete tu desiatky atraktívnych top loftov, špičkových galérií, múzeí alebo ateliérov skvelých maliarov, či fotografov. Kúpite tu obrazy, jedinečné fotky, umelecké predmety. Tí, ktorí milujú umenie v každej jeho podobe, tu budú dozaista vo svojom živle.

Interiérový dizajn Bratislava cena

Mne sa však počas tých prácou…

Mne sa však počas tých prácou naplnených mesiacov, podarilo prežiť niečo, na čo vám, taký ten konfekčne strihnutý turistický pobyt stačiť nemôže. A prežila som to dokonca dvakrát. Okolo bulváru Canal Street sa vždy začiatkom januára, s príchodom sviatku Troch kráľov, odštartuje fantastický, originálny a nezameniteľný karneval – Mardi Gras. Je to vlastne fašiangový, niekoľko dní trvajúci sprievod, ktorý má svoju tradíciu už v prvých rokoch 18. storočia. Obyvatelia mesta sa navlečú do neskutočne nápaditých masiek a kostýmov a za zvukov hudby spievajú, tancujú, pochodujú, kričia a bavia sa – na svoj i cudzí účet.

V sprievode najviac vidno tri farby, ktoré sa viažu k dejinám kresťanstva – fialovú, žltú a zelenú. Fialová symbolizuje spravodlivosť, žltá bohatstvo a zelená vieru, Mardi Gras má dokonca aj svoju vlastnú vlajku, ktorá je vyskladaná práve z týchto troch farieb. Každý z piatich dní karnevalu je venovaný inej skupine účastníkov. Striedajú sa tu očarujúce grupy druidov, žien, vidíte skupiny dubu, brucha alebo Bakcha.

Zjednodušene. V meste sa v tom čase podľa hrubých odhadov, zjaví až dvojnásobok ľudí a v každom okamihu máte pocit, že už-už musia všetky tie farby,… Farby, zvuky, tance a úsmevy explodovať do jedného gigantického oblaku radosti. Neskutočný a nezabudnuteľný žážitok.

Ale aby som popri všetkom nezabudla…

Ale aby som popri všetkom nezabudla aj na iný, nemenej dôležitý rozmer tohoto skvelého mesta. Je ním fantastická kuchyňa. Silná kreolská, afroamerická a latinskoamerická komunita dokázali v priebehu stároči zostaviť tak jedinečné a chuťovo intenzívne menu, že zrejme nemá obdobu po celých Štátoch. Najväčšie a najchýrnejšie špeciality? Hotovou delikatesou je gumbo, parádna rybacia polievka s ryžou. Alebo taká džambalaja, čo je akurátne pikantná ryža s kuracím mäsom, klobáskou a plodmi mora. Gurmánska radosť pre oči aj bruško.

Okrem iného som mala tiež obrovské šťastie, že pre manželov o ktorých som sa starala, bolo jedlo. Aj napriek veku a rôznym zdravotným neduhom – stále veľkým, každodeným sviatkom, takže sa tu varilo, debužírovalo a vytešovalo nad sporákom i tanierom. Musím podotknúť, že variť vedeli obaja – dobre a po svojom. Nasávala som tie postupy, kroky a tajomstvá ako morská huba, takže dnes si trúfam povedať, že basic tejto špičkovej kuchyne ovládam dokonale.

A ešte niečo veľmi, veľmi podstatné, niečo, čo ma vlastne sprevádza životom každý deň, každý večer a každé ráno. Zamilovala som si americký interiér kuchyne, jej osobitý štýl a ducha, jej zariadenie – kuchyňu inak nazývanú grand room, či sun room. Veľa priestoru, veľa svetla, fantastický ostrovček v strede kuchyne, výkonné a veľké spotrebiče, komfortný jedálenský kút v jednom, spoločnom priestore. O tomto všetkom som snívala aj po návrate domov, aj keď sa priznám, že sa mi strašne, ale strašne nechcelo z New Orleans odisť.

Asi tak rok po návrate…

Asi tak rok po návrate zo Štátov ma nebo nečakane a štedro pobozkalo, takže mi nadelilo muža mojich snov. Vzali sme sa a začali so stavbou veľkého rodinného domu, lebo naša rodina musí byť veľká, hlučná a slnečná, asi niečo také ako býva sun room, hmm?

Ten veľký, otvorený a slobodný priestor ma skrátka uchvátil už v New Orleans a nebolo pozemskej sily, ktorá by mi zabránila v tom, aby som v ňom žila vo svojom dome. Kuchyňa musela spolu s jedálňou vytvoriť vzdušné a príjemné miesto pre každodenné bývanie.

Prepojenie dvoch častí bola jedna vec, no ťažším orieškom sa ukázala otázka, ako to všetko tvorivo vymyslieť, čím zaplniť a adekvátne zútulniť. Manžel je podnikateľom v energetike, takže jeho fyzickú, či ideovú pomoc som očakávať priveľmi nemohla a ja sama som si na takú delikátnu úlohu akosi netrúfala.

Bolo jasné, že jedinou šancou je vyhľadať profesionálne služby. Od dobrej priateľky som dostala kontakt na pani Pavlínu Lipkovú z firmy ORIGINE INTERIER DESIGN, návrhy interiéru domov Bratislava. Priateľka mi jej práce pre bytový interiér vrele odporučila, pričom mi jej nadšené slová potvrdila i web stránka firmy.

Zavolali sme si a dohodli…

Zavolali sme si a dohodli prvú spoločnú schôdzku. Akonáhle pani dizajnérka vošla do domu, bolo jasné, že je vo svojom živle. Naše predstavy o kuchyni hneď rozvíjala, hovorila o detailoch, ponúkala nápady. Mala som veľmi dobrý pocit. Zhodli sme sa i na finančnej stránke, takže reálna prekážka žiadna nebola. Pani Lipková si robila podrobné poznámky, celý priestor si nafotila a premerala. Boli sme dohodnutí a začali sa tešiť.

Po niekoľkých dňoch k nám doputoval predbežný návrh, finančný rozpočet a onedlho aj 3D vizualizácia kuchyne v americkom štýle. V zásade sme sa ale dohodli na tom, že kuchyňa dostane svetlé prevedenie v prírodnej farbe. Všetky spotrebiče získajú odolný a atraktívny nerezový kabát, pričom podlaha bude tmavá, aby v priestore ešte lepšie vynikla. Takéto vrstvenie a rytmizovanie mi veľmi vyhovovalo. Keďže ja sama mám rada kontrasty, aj keď sa nemusia pohybovať v klasickej rovnici – čierna versus biela.

Spolu s manželom sme jednoznačne privítali návrhy pani Lipkovej, ktoré sa týkali zvolenej farby novej kuchynskej linky. Ide o nevšednú, menej videnú smotanovobielu farbu, ktorú skvele dopĺňaju nerezové madlá skriniek a zásuviek. Antracitová mramorová pracovná doska linke dodáva originálny a očakávaný akcent na jednom za najdôležitejších miest celého priestoru vôbec – na kuchynskom ostrovčeku.

O pracovnom ostrovčeku…

O pracovnom ostrovčeku uprostred kuchyne som snívala snáď od dievčenských rokov, aj keď celkom neodolateľným začal byť od prvých týždňov trávených v domácnosti mojich milých starčekov uprostred New Orleans. Náš, či môj ostrovček, má dve funkcie, každú z jednej strany. Smerom k spotrebičom sú umiestnené praktické, akoby barové stoličky, ktoré slúžia počas rýchlych raňajok alebo pri drobnom večernom menu. Z druhej strany má ostrovček úložný priestor, kde je miesto na väčšie hrnce a iný riad.

Po porade s pani Lipkovou sme sa rozhodli, že ostrovček dostane prírodnú farbu svetlého dreva, aby dokonale vynikol v priestore. Samozrejme, že ho kryje masívna mramorová doska vo farbe antracitu. Ostrov vyzerá naozaj úchvatne a poskytuje nám praktické miesto pri príprave jedál, občasnú dekoráciu počas sviatkov alebo pre rôzne propriety. Propriety potrebné pri väčšom rodinnom stolovaní v neďalekom jedálenskom kúte.

Steny a plochy okolo skriniek kuchynskej linky sme nechali polepiť doskami vo farbe ostrovčeka, aby sa celá miestnosť vizuálne spojila a zbytočne sa opticky netrieštila. Dôležitým prvkom miestnosti bola otázka, ako vyriešiť osvetľovacie telesá. Keďže cez veľké trojdielne okno preniká dovnútra dostatok denného svetla, ktoré navyše dopĺňaju vlny padajúceho z priestoru jedálenského kúta, chceli sme, aby aj po zotmení mala kuchyňa adekvátne objemy intezívneho svetla.

Interiérový dizajn a realizácia Bratislava

Nad samotným ostrovčekom…

Nad samotným ostrovčekom sú lampy spustené veľmi nízko, aby sme poriadne videli na prácu, pripravované menu, prípadne na ranné správy z webu. Tieto štýlové telesá pani dizajnérka doplnila bodovými svetlami, zapustenými do stropu. Podľa potreby sa dajú natočiť a nakloniť, takže s príchodom večera máme v kuchyni vždy dostatočné a príjemné osvetlenie.

Aká by to bola kuchyňa v americkom štýle, keby v nej chýbala poriadne veľká, tzv. americká chladnička? Pochopiteľne, chceli sme ju mať vstavanú, aby krásne a ladne splynula s okolitým interiérom a nevytvárala zbytočné tvarové šumenie. Po skúsenostiach zo Štátov som musela mať po ruke aj big sporák, keďže skutočne rada varím, čo môj muž vraj už cíti v páse. Naviac, všetky tie parádne južanské recepty, ktoré som si z Big Easy priniesla, môžu prinášať radosť iba v prípade. V pripade, že ležia na tanieri a lákajú všetky zmysly.

Okrem varenia a pečenia milujeme i grilovanie, takže big sporák musel mať vstavaný gril, ktorý nám supluje ten záhradný, najmä v mesicoch, keď sa sezóna barbecue načas vytratí . No a mikrovlnka je už v modernej kuchyni viac-menej povinnou jazdou, ktorá sa nepoužíva denne, ale bez jej výdatnej a rýchlej pomoci to občas nejde.

Nedeliteľnou súčasťou…

Nedeliteľnou súčasťou nášho skvelého a šarmatného grand room, je i jedáleň, ktorá leží vpravo od kuchynskej linky. Pani Lipková tvorivo rešpektovala prirodzený rytmus celého priestoru, takže jedáleň dostala tmavší farebný akcent. Opticky sa tak podarilo oddeliť miesto na varenie a stolovanie. Do priestoru jedálne bol navyše položený koberec, ktorý síce nepokryl celú plochu, ale len jej časť – pod stolom a stoličkami.

Aj tu sme sa vzácne dohodli na lampách, ktoré sú spustené veľmi nízko nad plochu stola. Takže hostia aj my sami, môžeme ponúkané menu vychutnávať nielen ústami. Ale tiež očami, a to bez ohľadu na to, či podávame obed alebo sviatočnú večeru.  

V poslednom čase, keď vstúpim do našej americkej kuchyne, ma pochytí akási zvláštna nostalgia za rokmi strávenými v New Orleans. Proti tejto nálade som však objavila spoľahlivý recept. Uvarím niečo naozaj dobrého, poväčšine južanského, a o pár desiatok minút sa už ja i moja rodina pohybujeme v karnevalovom sprievode Mardi Gras. Ako vidno, dobrý pocit sa tak u mňa veľmi často začína v mojej skvelej kuchyni.

Author: Romča

Share This Post On